Vincent Šikula - Liesky

Opäť niečo z našej "domácej tvorby".

Nedávno som pozerala svoju obľúbenú diskusnú reláciu, ktorej hosťkou bola Veronika Šikulová, dcéra Vincenta Šikulu. Relácia bola o Modre a týkala sa aj jej otca a jeho tvorby. Tak úžasne zaujímavo o ňom Veronika rozprávala, že som začala slintať.

Dostala sa mi do ruky útlučká knižka Liesky.  Knižka ma zaujala ako veľmi pekný knižný kúsok. Konkrétne som schytila vydanie Smena 1980 s lákavými ilustráciami Ľudovíta Hološka.

Liesky sú novela zo života teenagera, ktorý študuje na konzervatóriu hudbu na lesný roh (horna). Pochádza z mnohodetnej rodiny (kde toľkým deťom rodičia už aj pletú mená) a preto je vypustený do sveta, že sa už musí postarať o seba sám. Tak sa stará ako vie. Snaží sa študovať, ako to ide. Učí sa hrať na rozladený hudobný nástroj a na fiktívny klavír. Ešteže má hluchú spolubývajúcu. :) Nájde si prácu organistu, za ktorú dostáva niečo na živobytie, avšak kto a kedy by ho naučil hospodáriť s peniazmi? Je oslovený, aby sa stal učiteľom hry na klavír (aj napriek tomu, že je mizerný organista a reálne hrať na klavír nevie) dievčaťu zo zámožnej rodiny Adrike, do ktorej sa postupne zabuchne. V príbehu sa objaví aj veselý Rudo Sloboda a stará Devínska Nová Ves a toho ja taktiež môžem. :D 

Celý dej je taký krásne lapajský, vtipný, taký náš. Samozrejme ako vždy, u týchto našich velikánov, práca so slovenčinou je nebíčko na papieri. :D Pri knižkách tohto typu si pripomeniem, aké korene sú reálne tie naše, či sa nám to už páči, alebo nie.  Vždy si predstavím mojich starkých, ktorí dokázali z ničoho, vytvoriť všetko (poprešívať, premontovať, opraviť...) a ako až nepochopiteľne si vedeli šetriť veci. A ako ma to vždy otravovalo, lebo som tomu nechápala. Spomeniem si ako sa do obývačky u babky chodilo iba na Vianoce, aby sa nezničil koberec a sedačka. :D :D A prídu mi tieto chvíle také veľmi vzácne, také naše detské, ktoré sa už nezopakujú, lebo tie časy sú už dávno nenávratne preč. Samozrejme aj s tými ľuďmi. Preto rada čítam aj túto našu beletriu, aby som sa aspoň na chvíľu prehupla naspäť do detstva.