Paul Guimard - Veci života

Dali sme si novoročné predsavzatie znova oprášiť knižné odporúčanie, takže tu je prvé tohtoročné.

Ani neviem ako sa mi táto kniha, ocenená cenou za najlepší román v roku 1968, dostala pod ruku. V krátkosti by som ju zhrnula ako jednohubku, ktorá vás prinúti zamyslieť sa nad životom a smrťou.

Románom nás sprevádza advokát súdneho dvora Pierre, ktorý je účastníkom autonehody na francúzskom vidieku. To, čo vníma vo svojich možno posledných chvíľach života nás vtiahne do deja natoľko, že si vôbec neuvedomíme, ako rýchlo pretočíme poslednú stranu a vykukne na nás tiráž.

Nateraz neschopný pohnúť telom a neuvedomujúc si bolesť, vyťahuje zo svojej pamäti momenty, či prehliadané detaily, ktoré utvárali jeho život. Vníma čo sa deje okolo, no nedokáže zareagovať. Paralyzovaný haváriou si uvedomuje a má predstavu, ako by chcel žiť a správať sa, ak sa mu podarí prežiť. Zakiaľ sa mu lekári snažia zachrániť život sa hodnoty, ktoré vyznával pred nehodou sa obracajú naruby. List, pred niekoľkými mesiacmi napísaný manželke Helene, zložený v náprsnom vačku, už dávno nie je aktuálny. Je mu jasné, že ak neujde hrobárovi z lopaty bude to posledné, čo jej po ňom zostane. Rovnako si uvedomuje, že jeho horké slová by jej nemal kto vysvetliť. Podarí sa mu ponaučenie z tejto skúsenosti zaviesť do svojho života a bude vôbec jeho život pokračovať ďalej?

...."Čo ako by to bolo zbytočné, predsa by som rád poznal svoju skutočnú váhu na tomto svete. Aspoň by som vedel, na čom som. Tá váha sa rovná prázdnote, ktorú vyhĺbi moja neprítomnosť."....

PS: Román bol rovnomenne sfilmovaný v roku 1970