Monika Kompaníková - Miesto pre samotu

V poslednom čase mi bolo ťažko nájsť nejakú knižku, z ktorej by som "odpadávala" a odporučila ju aj vám.

Objavila sa nám v Zrkadle knižka poviedok Moniky Kompaníkovej Miesto pre samotu z roku 2003. Moniku registrujem dlhodobo a je mi veľmi sympatická.  Začítala som sa, a napriek tomu, že všeobecne poviedky mi nevoňajú tým, že sú krátke a vzťah mňa s postavami a dejom nie je taký intenzívny ako pri románoch, tu to bolo úplne v poriadku. Príbehy povedia všetko čo treba a potom príbeh ešte doznieva. 

Ako už trefne vraví názov, poviedky sú o samote... Teda aj. Ale hlavne, čo mňa zaujalo, bola téma vplyvu prostredia, v ktorom človek žije, na jeho život, vnímanie sveta, šťastie... jednoducho bytie.

Nedalo mi to, a tak sa u nás strhla debata na tému, čo by bolo keby... Ľúbime takéto debaty a prišli sme na to, aké niekedy malé krôčiky stačia k tomu, aby život nabral iný smer. 

Hlavné postavy poviedok sú ženy. Majú svoje životy, ktoré sú zasadené do rôzneho prostredia, ktoré formuje ich chovanie, samotu, šťastie... Možno keby urobia malý krôčik, veľa by sa toho zmenilo. Záleží, samozrejme, či by to chceli. Práve nad tým som dlho po prečítaní dumala. Čo by vlastne ktorá hrdinka chcela a čo by vedela urobiť, aby to dosiahla? Monika možno pozná odpoveď.......

Je to také to veľmi silné, emotívne čítanie.... no skúste uvidíte. ;)