Robert Fulghum - Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škôlke

Priznám sa vám, že táto knižka mi tooooľko krát prešla rukami. Z kopy na kopu, z krabice, do police, na fotenie, do police....no proste kus života máme za sebou a vždy som tak pozerala na obal, že s tým názvom to bude asi riadna blbosť. Asi som tú knižku riadne takýmto opovrhnutím naštvala, lebo predsa len sa naše pohľady stretli a zlákala ma. Keďže sa dostala do nášho blogu, tak už asi viete, že som sa riadne mýlila a teda knižka ma oslovila. :P

Robert Fulghum, ako som sa od pána googlovača dozvedela, je americký spisovateľ, filozof, spevák, pastor, učiteľ, maliar a sochár. Napísal viacero titulov s podobne čudnými názvami. :D 

Knižka sa skladá z viacerých krátkych príbehov, zamyslení, takých každodenných múdrostí, ktoré vás nakopnú a poviete si kašlem na to, tá kuchyňa sa proste upratať nedá. Alebo je to vážne v živote dôležité mať úhľadné vojenské komínky v skrini? Pre mňa ťažko, ale možno pre Katku z 10 poschodia to je brutál dôležité a teda robí jej to radosť, alebo ich robí iba pre to, že sa to tak patrí? Hmmm...

Niekedy sa zamýšľam nad tým, koľko z našich "problémov" absolútne nie sú problémami. Sú to zbytočné strachy, rutiny, jednoducho taľafatky, ktoré ak nevypustíme z hlavy, budú nám naďalej strpčovať život. Nie som fanúšik ani motivačnej literatúry, ani ezoterických či iných upratovacích život žánrov. Toto bolo krásne, nenútené, vtipné a dobre mi to padlo. 

 Príbehy sú husto prepletené filozofiou, takou tou živou, sviežou. Mnohé z nich sú veľmi vtipné a poučné. 
Je cítiť, že Robert je intelektuál, ktorý sa vie tešiť úprimne zo života, tak automaticky, každodenne. 

A čo teda vraví Robert, že sa naučil v škôlke a to je to super korenie do života? Mne sa najviac páčili tieto veci:

- So všetkým sa podeľ

-Hraj fér

- Nebi ľudí

- Ak niekomu ublížiš, povec prepáč

- Ži vyvážený život: trochu sa uč a premýšľaj, trochu kresli a maľuj, trochu spievaj, tancuj, hraj sa a pracuj

- Nikdy neprestaň žasnúť

- Nikdy nezabudni na detské obrázkové knižky a na slovo "Dívaj sa"

....."Je ťažké o tom hovoriť, ale čo ja naozaj, naozaj, naozaj chcem dostať na Vianoce, je len toto: Chcem, aby som mal znovu na jednu hodinu päť rokov. Chcem sa veľa smiať a veľa plakať. Chcem, aby ma ešte aspoň raz niekto zdvihol, uspal na rukách a odniesol hore do postieľky. Viem, čo naozaj chcem dostať na Vianoce. Chcem naspäť svoje detstvo........Keď sa pokúsim, môžem si aspoň darovať spomienku naň. Viem, že to nemá zmysel, ale odkedy ide pri Vianociach o zmysel? Ide o dieťa kedysi dávno a kdesi ďaleko a ide o dieťa aj dnes. Vo vás i vo mne. Ktoré čaká za dverami našich sŕdc, že sa stane niečo úžasné. Dieťa, ktoré je nepraktické, nerealistické, bez ľsti a strašne náchylné k radosti. Dieťa, ktoré nepotrebuje, nechce a ani nechápe darčeky, ako sú ponožky či chňapky na hrnce."....

....."I naďalej budete čítať príbehy o podvodoch a korupcii - o policajtoch, ktorí klamú a kradnú.....o skorumpovaných politikoch. Nedajte sa zavádzať. Toto sú správy, pretože sú to výnimky. Existujú dôkazy, že môžete dôverovať viacerým ľuďom, než si myslíte....Kto tu vlastne hovorí o tom, že ľudia nestoja za nič? Čo sú to vôbec za reči?".....

Knižka bola naozaj rýchlovečka, chuťovečka, oddychovka a taký nový vietor do plachiet.

Majte krásny deň Zrkadláči naši.