Madeline Vadkerty - Slovutný pán prezident

Dnes máme pre Vás skvelý tip na knižku od našej kamošky Danky. Knihu Slovutný pán prezident napísala Madeline Vadkerty, Američanka žijúca na Slovensku,  vyšla vo vydavateľstve Absynt. Jej podtitul je Listy Jozefovi Tisovi, to je téma, ktorou sa autorka zaoberá. Ako sa dozvedáme v úvode, nie je historička, iba zvedavá žena, ktorá si kladie otázky, chce vedieť, ako sa mohla v dejinách 20.storočia odohrať taká tragédia, akou bol holokaust.

Prečítala a preskúmala stovky listov, ktoré napísali ,,obyčajní“ ľudia, väčšinou židovského pôvodu, prezidentovi Slovenského štátu (1939-1945) Jozefovi Tisovi. Písali, prosili, žiadali ho o udelenie výnimky spod Židovského kódexu, čiže protižidovských nariadení, ktorú im ako prezident mohol udeliť. Prosili ho, aby mohli zostať vo svojom zamestnaní, chodiť do školy, disponovať svojím majetkom, aby neboli vysťahovaní zo Slovenska a zbavení slovenského občianstva. Prosili ho zúfalo a pokorne nielen ako prezidenta, ale aj ako človeka, dokonca kňaza. O to smutnejšie to celé vyznieva...

Autorka do knihy vybrala 13 listov, na základe ktorých sa dozvedáme o osobných príbehoch ich pisateľov. Urobila podrobný výskum, pátrala po ľuďoch, ktorí listy napísali, po ich rodinných príslušníkoch či pozostalých. Chcela vedieť, akí boli, ako žili, či prežili.

Bohužiaľ, príbehy opísané v knihe sú síce rôznorodé, no nemajú šťastný koniec. Niektorí napísali Tisovi aj viackrát, ale buď im neprišla odpoveď, alebo ich odmietavý list už ani nezastihol doma..... Lebo prezident síce mohol, ale s udeľovaním výnimiek veľmi šetril.

Prečo je táto kniha takým silným a smutným zážitkom? Z mnohých dôvodov.

Napríklad preto, že nás zoznamuje s osudmi a príbehmi konkrétnych ľudí, dokonca v niektorých prípadoch aj z blízkeho okolia. Je to akoby sme čítali o našom susedovi, ktorý podľa platných zákonov stratil právo na svoje živobytie a neskôr ako zbytočná príťaž pre štát bol odprataný preč..... a do jeho bytu sa nasťahoval niekto ,,správny“. Je to veľmi osobné, ľudské a smutné, nie je to iba štatistika – ,,70 000 Židov bolo deportovaných zo Slovenska do koncentračných táborov.“

Alebo preto, že sledujeme, ako postupne a pomaly sa holokaust (nielen) v našom štáte odohral. Skoro až ,,nenápadne“, nie zo dňa na deň. Nepozornosť, nevraživosť, nepriateľstvo, súhlas príslušníkov väčšinového národa...(Áno, boli aj ľudia, ktorí zachraňovali, skrývali, pomáhali.)

Po prečítaní tejto knihy vo mne ostáva smútok, ťažoba a uvedomenie, že niečo podobné sa môže zopakovať v hociktorej dobe. Aj slovenskí Židia sa mylne domnievali, že predsa žijú v 20.storočí, v civilizovanej krajine, že nič zlé sa im nemôže stať....

Ďakujeme Danka, presne na takéto knihy treba poukazovať.