Imre Kertész - Kaddiš za nenarodené dieťa

Imre Kertész ma dostal knižkou Bezosudovosť, ktorú som už onehdá obásnila. ;) A tak som chňapla po tejto, ďalšej.

Kadiš...mi prišla ako úplne plynulé pokračovanie. Súvislý dej tu nenájdeme, ale nejaký tu predsa len je a je rovnako silný ako v Bezosudovosti. Imre je vzácny (obdivovaný ale rovnako aj nenávidený) pre svoj pohľad na svet, život, svoju prácu, hlavne na život človeka Žida v spoločnosti v časoch minulých temných ale aj dávno povojnových. Pre nás nepochopiteľný stáli stav núteného vysvetľovania, vracania sa k minulosti, očisťovania sa, prijatie ľútosti (avšak prečo, načo, kto o to žiada? kto sa chce v tom stále pitvať? a naopak, prečo o tom nemôžem hovoriť? hnusí sa ti to? veď si to nezažil tak to nedramatizuj.....), hľadenia na seba ako na niekoho, kto sa prehrešil proti niečomu, ale čím? Čím sa už mohol 16 ročný chalan prehrešiť proti národu, svetu, spoločnosti, ktorý nikdy ani žiadnym Židom nestihol byť?.....Jediná odpoveď, ktorá nám uviazne v hrdle a zaštípe je, že v tej dobe už iba svojím narodením. V Imreho výpovedi je kopa energie, odhodlania bez zbytočných čačiek. 

Život hrdinu tejto knižky (vyzerá, že opäť je ním autor) plynie ako riadny galimatiáš. Je maximálnou inšpiráciou pre svoju manželku (neskôr ex), z ktorej čerpá (tiež židovku). Vďaka jeho názorom dokáže dýchať, žiť, normálne existovať. Veď a čo keď je Židovka, áno bol Osvienčim a čo teraz ona má akože sa po....,? (ona ho nezažila narodila sa až po). Lenže zároveň s hlavným hrdinom nedokáže existovať, pretože je Žid je to pre ňu zničujúce, ubíjajúce... tie pocity vykorenenia, neustále vracanie sa k tomu, čo bolo, čo prežil, má pred očami, že ho to poznačilo a ubíja ho to, nie je schopný normálneho života v rodine.......Uff áno....a celé toto jeho žitie - bytie vlastne rozpráva hlavný hrdina ich nenarodenému dieťaťu, ktorému rázne vraví: NIE, nenarodíš sa! Nedovolím ti to! Prečo? Asi si každý z nás vie domyslieť......

Moje emócie pri čítaní sa menili na zmesi silnej energie, hnevu, radosti.....Priznávam bola to drina rozlúsknuť a ktovie, či sa mi to podarilo.  

Pán Imre Kertész v tieto dni všetkých, ktorí sú už tam, kde si želali byť po tomto svete, Vás zdravím a s úctou a poklonou na vás myslím.