Gabriel García Márquez - Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke

Asi ste si už všimli že na Márqueza nedám dopustiť, aj keď teda, niektoré jeho počiny sú riadna prasarina, ale na to si jeho obľúbenec rýchlo zvykne. :D :D V knižnici som natrafila na túto krátku knižôčku. 

Hlavnou hrdinkou je sirota Eréndire a jej babička, ktorá je riadna sekera - pravá matróna aj v tele, aj v duši. Babička sa necháva od vnučky hýčkať od rána do večera. Erendire má magickú schopnosť spať počas práce, vie si vypnúť mozog a pohybovať sa ako bezduché telo. Takto si tu žijú vedno až do jedného nepríjemného dňa, keď Erendire zabudne zhasnúť sviecu a babičke zhorí dom. Babička sa prejaví ako "veľmi citlivá osoba" vezmú všetko čo zostalo, vykopú svojich blízkych pochovaných na záhrade a idú do sveta, aby mohla Erendire splatiť dlžobu babičke. Babička sa javí ako veľmi dobrá účtovníčka a pasáčka a začne veľmi zručne predávať telo svojej vnučky. Postavia si provizórny stánok, onedlho je z toho slávnostný šmajchelkabinet s hudbou a fotografom. No a riadne sa tomuto biznisu začne dariť. Našťastie sa nájde jeden chalaň so vznešeným menom Odyseus, ktorý je predurčený pre Erendire a pokúsi sa babičku zneškodniť. Vedie to k viacerým bizardným pokusom o vraždu, útek, vždy so zlými následkami. Nakoniec sa mu podarí odstrániť babičku. Hmm koniec dobrý sa neudeje. ;)

Napriek tomu, že ten príbeh znie ako riadna blbosť na prvý pohľad, je pretkaný Márquezovým humorom, magičnom....rýchlo sa číta a zanecháva tú Márquezovskú riadnu pachuť. Nieje to to naj od neho, ale v pohode. ;)

Nech žijú príbehy!