Mariusz Szcygiel - Nie je

Sám život je úspechom, a jeho finále teda takisto!

No čo vravíte, boli aj knižné darčeky pod Vianočným stromčekom? 

My sme samozrejme mali, bez toho by to nebolo. Jedným z nich, ktorý som hneď musela prečítať, respektívne zhltnúť, bola knižka od Mariusza Szcygiela - Nie je. Ja som tu už viackrát ospevolala vydavateľstvo Absynt a ich kvalitné počiny.  Na túto knižku som natrafila náhodou, musím sa priznať, keď som hľadala knižky na obdarovanie mojich blízkych. :D A teda už keď kupujem darčeky iným, tak prečo by som nekúpila aj sebe? :D Poctivo my ho Tomáš s Lukym zabalili a bola som prekvapená a slintala som kedy už budem môcť čítať....:D 

Knižka je z edície prekliati reportéri, čiže jedná sa o reportáže. Autor opisuje životnú cestu rôznych ľudí, ktorých si vytipoval Mariusz sám alebo dostal podnet, či by ich nechcel spracovať. Jeho jazyk je veľmi svieži. je to scestovaný pán, ktorý žije veľmi mne imponujúcim životom. Má zákutia tuto v okolitých metropolách (Praha, Budapešť......), kde sa zvykne na pár dní ocitnúť, vychutnať si atmosféru jeho ďalších domovov a nasať niečo z iných kultúr, aj keď sú v tomto našom regióne veľmi podobné ale má to rád.....

Osudy jeho postáv alebo lepšie povedané zmapované životy sú výnimočné v tom, že niečo v nich je iné, ako by sa zdalo, treba ich vypočuť, vcítiť sa do nich a potom vzniká mozaika, ktorá splynie do obrazu, čím bol život dotyčného výnimočný a prečo po ňom zostalo, to čo zostalo. 

Jeho hrdinovia sú skoro zabudnuté sestry spisovateľky, jeho otec, česká spisovateľka, obyčajní ľudia, muž homosexuál, ktorý veľmi pútavo rozpráva o svojom "čo je a nie je" v jeho živote, pani, ktorá si zostavila excel jej života rozdelený na úspechy, neúspechy a stres, aby po jej smrti, kto ju nájde mŕtvu vedel po poriadku, aký bol jej život a doplnil posledné políčko s dátumom jej smrti....

Na prvý pohľad sa zdajú príbehy dosť depresívne, avšak Mariusz vraví, že po istom veku je normálne uvažovať tak o živote, ako aj o jeho konci, ktorý však nemá byť smutnou bodkou....Tam kde v niektorom živote niečo nie je, na druhej strane zase niečo je, čo to vie nahradiť. 

Príbehy som doslova hltala, aj keď som sa zo začiatku snažila si ich šetriť :D lebo toto je formát knižky na čítanie naozaj kdekoľvek. Nedalo sa, až teda pri konci som narazila na príbeh, ktorý je extrémne ťažký a tu sám autor vraví, že to bola možno najťažšia reportáž v jeho kariére. Čítal sa veľmi ťažko, bolo to treba dávkovať postupne, nechať si to trochu prejsť hlavou a pokračovať o kúsok ďalej. Je o žene z Poľska s hroznou životnou stigmou. Jedná sa o ženu, ktorá svojou krutou výchovou zabila nevlastného 7 ročného syna. Mariusz sa do tohto príbehu zahryzol na podnet neznámej osoby a prišiel na šokujúce veci. Nechcem vám prezrádzať viac, ale hlavnou témou tejto reportáže je: dá sa v dnešnej dobe internetu, dostupnosti informácií považovať takýto čin za vybavený trestom, ktorý si žena odpykala a potom už teda na jej živote nič nie je, alebo stále si svoj údel nesie a teda nemal by byť voči nej vyvodený ako keby ďalší trest, napríklad tým, že by nemohla vykonávať funkciu učiteľky, politickú funkciu na ministerstve školstva a pod.? Alebo by sa skôr mala stiahnuť niekde do myšej diery a už tak nejako prežiť svoj život? 

Tieto životné príbehy aj keď pre mňa úplne neznámych ľudí mi niekedy dávajú podnet na kritické myslenie, empatiu, skúsiť nehodnotiť iba na prvú....možno práve ten náš "usporiadaný, riadny" život by bol pre niekoho neznesiteľný, ktovie.

......"Prevažná väčšina mužov chce, aby im penis slúžil. Je centrom ich mikrokozmu. Čím viac sa teda svet o ich penis zaujíma, tým sú so sebou spokojnejší. "Karol, chcel niekto niekedy vidieť tvoj penis?" "To je celé na hovno," odpísal. "Ver či nie, nikto ho nikdy nechcel vidieť. Dokonca ani tí, ktorí vedia, že som bol Karolínou.".....

....."Privilégium ľudí bez koreňov ako som aj ja je, že si môžu rodinu vymyslieť. Napríklad babku. Smosarskú v hrobe. Výsadou ľudí, ktorí majú veľa nie je, je, že si môžu vymyslieť je."......

Život každého z nás je taký zaujímavý a verím, že o každom z nás by sa dala napísať kniha, ktovie možno nás niekto zdokumentuje. ;)

Do Nového roka vám prajeme veľa knižných zážitkov. ;)