Ladislav Grosman - Hlavou proti zdi

Táto knižka sa na mňa pri triedení našich noviniek doslova vysypala. Dostala sa ku nám vo veľmi bolestnom stave. Meno autora mi hneď udrelo do očí, takže nebolo pochýb o tom, že som našla poklad.

Kto by nepoznal film Obchod na Korze s úžasným Jozefom Krónerom? Scenár k tomuto filmu je spod ruky tohoto autora Ladislava Grosmana. Ladislav sa narodil na Slovensku, jeho Židovský pôvod bol v čase jeho mladosti tŕňom v oku našich politických špičiek. Vytrpel si peklo ako jeden z mnohých s podobným vierovyznaním. Jemu ako jedinému členovi jeho blízkej rodiny sa podarilo prežiť, vyštudovať a najlepšie, čo mohol urobiť odísť zo Slovenska..... Daroval nám neskutočné diela a čo je bolestivé, okrem Obchodu na Korze neviem o Slovenskom vydaní inej jeho knižky v nijakom zo zvučných Slovenských vydavateľstiev....

Obchod na Korze som tiež už dávnejšie čítala, ale ako to u sfilmovaných diel býva Tóno Brtko je proste Jozef Króner s jeho gestami, naturelom, charakterom a pani Lautmanová bude pre mňa Ida Kamińska, jedinečná, tajomná aj trochu strašidelná. Knižka je samozrejme úžasná. 

No ale vráťme sa ku knižke, o ktorej chcem Vám dnes povedať.....

Hlavou proti zdi je zbierka poviedok. Hrdinovia sú ľudia, ktorí žili v Grosmanových časoch s podobným osudom, židia, chudobné deti, vojaci.....skrátka ľudia, ktorí sa snažia predbehnúť svoj tieň, opustiť ho, zahrdúsiť. Už názov knihy však napovedá, aký je ich osud. Knižka je veľmi emotívna napriek tomu, že Grosman nedáva dôraz na emócie a zbytočne sa v tom nepiple, myslím si že vie, že tú emóciu chytíme aj bez toho a že mnohé chvíle v našich životoch sú podobné. Poviedky sú nadčasové aj keď kontext je teraz diametrálne iný.  Mnohokrát trieskame hlavou do steny a nedobúchame sa riešenia. Jediné čo z toho vznikne je že sakramentská bolesť hlavy.....

Príbehy sú popretkávané úžasnými úvahami o ľuďoch, živote, našom konaní. Veľa obrazov z príbehov je krásne až naturalistických a to ja milujem. A ešte k tomu nádherné ilustrácie dotvárajúce atmosféru. Ak sa na Vás Ladislav Grosman tiež niekde vysype, neváhajte.

....."Poslyš, strýčku, proč pil Paluš kalnou vodu, když mohl pít čistou?" zeptal jsem se............."Závist, synu, závist." "Jaká závist?" "Koňská, chlapče, koňská závist." "Co závidel?" "Vodu." "Vždyť je jí v řece dost." "Na to kůň nemyslí." "Komu ji závidel?" "Koni, kterého spatřil na hladině." "Vždyť to byl on sám." "To víš ty, ale odkud to má vědet kůň? Všichni, kdo závidí druhým, pijí kalnou vodu,"........

.....Svíral v pěsti svou představu světa, který se mu postavil do cesty jako vysoká hladká zeď. A zas uslyšel, jak za ním kde kus jeho vlastního života, který ze sebe vyrval násilím, ač nechtěl. Prchal sám před sebou. Svět ho pokořil neštestím a chudobou a nyní ho sužovala slepá pokora zvířete. Protivila se mu v něm jeho vlastní bezmocnost.....

A na záver už iba vravím,nech žijú silné príbehy a samozrejme, vy všetci ktorí milujete čítanie.