Jack London - Tulák po hvězdách

Odporúčanie na toto dielo Jacka Londona - Tulák po hviezdach sa zrodilo na našich Knižných kecoch, kde knižku priniesla  naša kecáčka Danka. Téma a príchuť knižky ma úplne pohltila a povedala som si, že tak toto si musím prečítať a to hneď! :D  Jack London toto dielo napísal v roku 1914 a je to vraj jedno z jeho najmenej pochopených diel.

Knižkou nás sprevádza Darrell Standing, bývalý poľnohospodársky inžinier, odpykávajúci si trest za zabitie kolegu, v Kalifornskej väznici San Quentin. Vraví nám svoj motív vraždy, predostiera nám svoj predošlí život a vovedie nás do obyčajov života väzňa. S chladnou hlavou nám hovorí ako groteskne hlúpo sa odvíjal ďalší jeho život už odsúdeného človeka. Vďaka hlúpemu žartíku jedného šibnutého väzňa získa stále miesto na samotke v hnusnej pivnici väznice a je vystavený nekonečným "liečeniam" kazajkou, niekedy aj dvomi. Jeho trest je ešte vyšperkovaný trestom smrti za údajné nezmyselné poranenie dozorcu.

Darrell ma dostal svojím neochvejným optimizmom, silou, fungujúcim mozgom aj napriek zničujúcej sile samoty, špiny a bolesti. 

Takže je sám vo svojej samote, špine, zime, zviazaný v kazajke, ktorá mu nedovolí dýchať. Čo sa tu dá robiť? Napríklad hrať šach na diaľku so spoluväzňom z druhej cely špičkou topánky o stenu, precestovať všetky kontinenty, storočia, vystriedať stovky tiel a zažiť úžasné dobrodružstvá.

To je čo? Príde na to, aký skvelý nástroj slobody je kazajka. Stačí si umrtviť telo a vyletieť do nekonečna. Je to krásne gesto slobody ducha, ktorého máme aj my jeho čitatelia "chovaný vo vatičke", ako nás Darrell nazýva. Prežil úžasné vzrušujúce cesty, ktoré mu nikto nemohol vziať, pretože duch a myseľ sa zviazať nedajú. A tak aj keď zbavený slobody fyzickej, zostal Darrell nekonečne slobodný až...do konca? Nie, nie NAVŽDY. 

....."Život je skutečnost a záhada. Život se nekonečně liší od pouhé chemické hmoty přelévající se ve vyšší formě předpouhé chemické hmoty přelévajíci se ve vyšší formě představ. Život trvá. Život je ohnivé vlákno, prostupující všechny formy hmoty. Já to vím. Já jsem život. Žil jsem v deseti tisících pokolení. Žil jsem milióny let. Jsem majitelem mnoha těl."......

......."Ale srdce dosud bije. Dobrá. Vyřízněte srdce, nebo ještě lépe, hoďte to, co zbylo z těla, do stroje s tisíci noži a rozsekajte to na kaši a já, já, cožpak nerozumíte, celý můj duch a tajemství a životní oheň a život, já zmizím. Ale nezahynul som jsem. Zahynulo jen tělo a tělo nejsem já.".....

Mne sa opäť po tomto skvelom čitateľskom zážitku rozsvietila kontrolka, že presne toto poskytuje čítanie kníh v spolupráci s našou predstavivosťou - mysľou.... je to: nekonečný priestor, nekonečný vek, nekonečný zážitok, nekonečná plavba príbehmi, nevyčerpateľný zdroj inšpirácie, emócií, zážitok, ktorý je len tvoj, úžasný, nespútaný. Pusti sa slobodne do túlania sa, tento prameň je nevyčerpateľný.  Kto neochutnal toto vzrúšo prichádza oveľa, oveľa životov. 

Nech žijú príbehy!