William Styron - Sophiina voľba

....."V ten deň, keď som prišla do Osvienčimu," počul som ju vravieť mi za chrbtom, "bolo krásne. Práve kvitla forzítia." A ja som sa práve napchával banánmi v Raleighu v Severnej Karolíne, pomyslel som si, a nie prvý raz, odkedy som spoznal Sophiu, a predsa to bolo prvý raz v živote, čo som si uvedomil, v čom spočíva tá absurdita a aká je v konečnom dôsledku strašná........

Dumala som nad tým, čo by som si prečítala a táto chuťovka na mňa zakričala z police. :) Knižku Sophiina voľba by sme mohli právom zaradiť medzi kultovky.

Príbeh rozpráva dvadsaťdva ročný Stingo, ktorý sa chce stať spisovateľom. Je to mladý chalan trpiaci svojimi mladíckymi problémami. V podstate vo dverách budúceho bydliska sa zrazí s párikom Sophiou a Nathanom a postupne z nich vznikne kamarátky trojlístok.  Sophia s Nathanom sú šialený milenecký pár, ktorý si užíva život plnými dúškami. Milujú hudbu, spoločnosť, sú vášniví a nespútaní. Lenže niečo tam veľmi smrdí....

Sophia je silná žena, ktorá každého zaujme na prvý pohľad svojou krásou a v Amerike aj svojou poľskou exotickosťou, ale najmä magickým číslom na predlaktí. Postupne nám autor dávkuje informácie z jej života. Vždy, keď už vyzeralo, že povedala o sebe všetko, vyrukuje s tým, že má ešte ďalšiu hrôzu v zálohe. Prípadne, že naposledy klamala a teda teraz už určite povie pravdu. Samozrejme, stále pravde ešte niečo chýba. Prešla si neskutočnými životnými strasťami. Od malička si vytrpela horkú chuť života. V dobe predvojnových rokov, so zarytím antisemitom otcom, ktorý pracoval na konečnom pláne riešenia židovskej otázky, s manželom, ktorého neznášala.... Najväčšou životnou fackou bol asi pobyt v Osvienčime, kam sa dostala so svojimi dvomi deťmi. Uväznili ju kvôli pašovaniu mäsa, avšak aj keby nie tohto obvinenia, asi by sa dostala do Osvienčimu ako Poľka aj tak...... Vďaka svojej šikovnosti v jazykoch a stenografii pobyt prežila, aj keď so značne podlomeným zdravím. Samozrejme, prežila "klasické" táborové peklo, ako dôverne poznáme z mnohých kníh. Styron však Sophiu donúti hneď pri príchode do tábora urobiť rozhodnutie. Táto voľba je absurdná, pretože akákoľvek bude, dôsledok je rovnaký a nedá sa s ním ani vyrovnať, ani ho ospravedlniť, ani pochopiť, ani zabudnúť, ale ani vyčítať. Povedz to však tej ubolenej duši, ktoré vyriekla ortieľ. Keď si ja predstavím, že stojím na Sophiinom mieste, trasú sa mi črevá aj kolená. A po tomto choďte bojovať v táborovom pekle o svoj život, uff...... Ktovie, možno pre mnohých (by) bola cesta do plynu vlastne vykúpením.....
A toto nebola jediná ťažká voľba v jej živote.

Nielen minulosť bola pre Sophiu ťažká, ale aj prítomnosť má pre ňu veľmi trpký priebeh. Nathan má hrozné výkyvy nálad. Raz je ako med a inokedy je schopný Sophiu zmlátiť takmer do bezvedomia. Sophia si viackrát povie, že nemá význam, aby sa nechala takto týrať, ale vždy ju to k Nathanovi dotiahne, pretože bez neho nevie dýchať. Tento vzťah skončí asi tak, ako si nakoniec Sophia s Nathanom prajú a v čom vidia jediné východisko.... Stingo toto všetko rozpráva a trpí nevysloviteľné muky kvôli Sophii, ktorú sa snaží zachrániť a ktorú miluje. On jediný vie o Sophii a Nathanovi všetko.... teda, snáď všetko. 

Príbeh vôbec nie je taký prudko tragický, ťažobný ako by sa zdalo, a to vďaka Stingovej mladíckej energii. Ďalšia línia, ktorá sa tiahne celým príbehom je téma rasizmu v Amerike, kde je výrazný problém rasizmu voči černochom a jeho  porovnanie s európskym antisemitizmom. Veľmi sa mi páčia odkazy na knihy alebo hudbu v knihách. Tu je toho kopec. :)  Napriek tomu, že dielo je pomerne útle, je príbeh veľmi široký, dalo by sa ho rozoberať veľmi veľmi dlho, ale to by som vám všetko prezradila. Aj tak som si už riadne pustila hubu na špacír. :D  

........"Jedného dňa pochopím Osvienčim. Toto bolo smelé, ale aj naivne nezmyselné tvrdenie. Nikto nikdy Osvienčim nepochopí. Presnejšie som to mohol vyjadriť takto: Jedného dňa napíšem o Sophiinom živote a smrti a možno sa mi tak podarí ukázať, ako absolútne zlo sa nedá zo sveta nikdy vykoreniť. Osvienčim sám naďalej zostane nevysvetliteľný. Najvýstižnejšia definícia, akú som kedy o Osvienčime počul, vlastne nie je definícia, ale odpoveď. Pochybovačná otázka: "Povedzte mi, kde bol v Osvienčime boh?" a odpoveď: "A kde bol človek?".............

........"Ach tí cudzí, protivní ľudia, ako si len škrabú svoje malé.....chrasty," sťažovala sa mi, keď nebol nablízku Nathan. "Nenávidím takýchto...." a tuším použila to svoje objavné spojenie "nezaslúžene nešťastných ľudí"..........

Takže vrele odporúčam. Nech žijú príbehy, skvelé klasiky.