Rudolf Sloboda - Romaneto Don Juan

Zvyknem siahnuť po Rudovi Slobodovi, keď mám plné zuby zložitých vyumelkovaných príbehov a túžim uniknúť do čias, keď Bratislava bola ešte dedina, do detstva, kedy neboli telefóny, do vône maminho slivkového kysnutého koláča, čo vonia až na koniec ulice a chute trojdňového drobiaceho sa chleba s masťou (lebo maslo býva v obchode až v piatok a ten chleba treba proste zjesť ani smietka na zmar nevyjde.....). :D :D

Pri potulkách za knižkami od Vás pre Vás s prestupnou zástavkou Zrkadlo ;) som našla túto mini knižočku s názvom Romaneto Don Juan, ktorú v slobodovskej domácej zbierke ešte nemám a tento román som ešte neprelúskala, tááákže prišiel na rad, a to veľmi vhod. A teda vecte, že Vám ho nepustím do eshopu. :P 

Sloboda napísal tento román ako 33 ročný a je to taká krátka chuťovka. Na Slobodovi milujem jeho pohľad na život a bytie ako také. Celé jeho živobytie bolo veľmi skromné, ale jeho vnútorný svet je pre mňa oceánom trefných myšlienok o živote, spoločnosti, dobe minulej, ale niečím stále aktuálnej.... .Je mi veľmi sympatická jeho práca so slovíčkami, jazykom a textom, ako to títo naši starí majstri vedeli. 

Román je životným príbehom mladého Ruda, ktorý prežíva detstvo, prvú lásku (vynútenú, ale aj pre neho lákavú, povedzme životnú) a jeho študentské časy. Autor skladá svojho hrdinu po čiastočkách, postupne, to mám tiež rada veľmi - preveľmi, keď autor vysvetľuje ako dospel k charakteru svojho hrdinu, alebo ešte stále k nemu nedospel.... :D Rudo sa vyjadruje o témach stále aktuálnych: život, vzťahy, Boh, politika budúcnosti..... z ukážok asi hneď zistíte, čo chcem povedať. 

..."Mohli by mať gramofón, šach, karty, mohli by sa občas poriadne nudiť, takže by si vymysleli novú hru na šachovnici, ktorá by spočívala v tom, že by Heda stále vyhrávala. Takáto pikareskná verzia ma však prisámbohu tak neláka ako normálny chod mestského života s popisom neúmerného množstva pohrebov." ......

..."Kedysi som mal o sebe lepšiu mienku ako dnes. Nezáležalo by mi na tom, veď sebavedomie ešte neznačí šťastie, ako sa domnievajú tí, ktorí sebavedomie nezískali. Stratiť akúkoľvek milú stránku povahy, to predsa nie je taká tragédia, ako stratiť niektorý z posledných zubov. Človek nikdy nestratí celkom všetko zo svojej dobroty, ba cnosti sa i vracajú. Priemerný vek je šesťdesiat rokov zaručuje, že niektorá cnosť sa vráti. O povahe duše nemá človeka presvedčovať okolie, ale vlastná pamäť."......

..."Len ten, kto zažije veľa druhov strachu, kto uteká pred prízrakmi, len ten nakoniec dokáže povedať svojmu Bohu: "Poďme sa biť!" Ja so svojím Bohom sme najlepší priatelia, žartujeme, kde sa to len dá, kopeme sa, ľubovoľne meníme pohlavie a nasycujeme sa raz spojením duchovným a raz telesným. Hľadá mi peniaze a ľahké ženy a vôbec mu nezáleží na tom, čo o ňom hovorím."....... 

..."Mojím cieľom je také usporiadanie politického systému, v ktorom by takzvaný rozum mal prvoradú úlohu. Mohli by sme to nazvať demokraciou! Ale kladiem otázku: má ľud rozum? A ak nie, prečo má vládnuť? Teda nie celkom demokracia. Na druhej strane je otázka: môže mať rozumný človek chuť na vládu?".....

Takže ak máte chuť si prečítať nebodaj nejakého slovenského "mistra slova", za mňa určite Rudolfa Slobodu opáčte. Majte sa krásne, jarne, pohodovo a hlavne "čítajte". Nech žijú príbehy. ;)