Pavel Vilikovský - Vlastný životopis zla

Mala som predsavzatie, že toto leto si musím prečítať Vilikovského. :D Dlho sa mi nič nedostalo do ruky, až z čista - jasna v jednom antikvariáte na mňa skočil s touto knižkou Vlastný životopis zla. Knižka je riadne obliata kávou :D a keďže ja som nenapraviteľný aano priznávam kávičkár závislák, má takáto vyfintená knižka pre mňa pridanú hodnotu. :P Tento Vilikovského počin je z roku 2009, takže patrí do tých stráviteľnejších - čítavejších, aj keď ja sa podľa tohoto kľúča nikdy neriadim.  

Kniha obsahuje dve novely: Krátka extrémna osamelosť Jozefa K. a Dlhá extrémna osamelosť Márie M.

Prvá novela Krátka extrémna osamelosť Jozefa K. nám dáva autentický obraz o skľúčujúcej satire života v minulom režime. Hlavný hrdina Jozef Karsten (ktorý sa volá úplne inak) sa dostáva do pazúrov vtedajšej ŠTB. Jeho žena a synovia sa pokúšajú objaviť slobodnejší svet v dobe, kedy je takýto čin hodný "šibenice". Karsten je nútený stať sa jedným z udavačov, vtedajšia moc mu sľubuje, že dopravia jeho rodinu do bezpečnej zóny. Karsten sa snaží vžiť do svojej postavy čo najvernejšie. Vôbec mu to nejde, pretože nevie pochopiť tento zvláštny režim. Snaží sa vyžmýkať zo seba teda aspoň zloducha, skôr nad tým filozofuje ako to uskutoční, aj keď mnohokrát je zo seba prekvapený. Z posledných síl sa pokúsi vybabrať so systémom, čo sa však ukáže ako beznádejný boj. S kým? So samým sebou? So zlom? Nitky sú až príliš prepletené.... 

Novela bola krásne filozofická, napínavá, úžasne pozliepaná zo slov, pri ktorých oči zažiaria, vlastne taká, ako som aj očakávala od mena Pavel Vilikovský.

......Človek sa rodí nekonečný, a potom už len každým krokom, stále zo seba skresáva......

Druhá novela Dlhá extrémna osamelosť Márie M. pojednáva o osude vyslúžilého profesora, ktorý pátra po žene v stredných rokoch, matróne so stovkou chorôb, s pracovným menom Alkapúnka, ktorá dokázala obabrať systém a v sporiteľni si ulievala peniažky do vrecka a jedného dňa sa zbalila a ušla. Bez stopy, od rodiny, nevedno kam, s kým, ako skončila. Profesor sa taktiež zaoberá analýzou života Josepha Goebbelsa, ktorý mu je niečím sympatický, niečím odporný niečím smiešny. Filozofuje nad jeho životom, vzťahmi, prácou a či je stelesneným zla, alebo je iba akýmsi  úradníčkom, ktorý zlo vôbec nemal v krvi. Profesor kombinuje životy týchto dvoch so životom svojim. Nikomu nie je jasné, čo ho na týchto dvoch ľuďoch fascinuje.

Táto novela mi nebola až taká blízka ale opäť sa dalo načrieť do tak hlbokej studne fantázie Vilikovského filozofie, že ma dostala aj táto.

.....Ja mám ku fotografiám zvláštny vzťah. Je celkovo jedno, čo alebo koho fotografia zobrazuje, vždy, aj pri tých najveselších, najradostnejších výjavoch pre mňa zakaždým popri svojej hlavnej téme vypovedá o smrteľnosti. Šepká, a niekedy aj kričí, že bol jedinečný okamih, a už ho niet; pominul sa a už sa nikdy nezopakuje. Ale pozor, nie je to jednoznačne pochmúrne posolstvo, veď tá fotografia zároveň prináša radostnú zvesť o unikátnosti každej chvíle, o neopakovateľnosti života......

Pán Pavel Vilikovský ďakujem opäť za úžasné spoločné chvíle. ;)