Olga Tokarczuk - Pravek a iné časy

Cez Vianoce som skoro na jeden hlt dala túto knižku.

Autorka v knižke predostiera život v dedinke Pravek v Poľsku, ktorá je akýmsi stredom sveta.  Postavy, ktorým dáva „čas“ na to, aby nás vtiahli do doby, v ktorej aktuálne žijú a obujú nám nachvíľu ich topánky. Prevedú nás predvojnovým, vojnovým (2.SV) a povojnovým obdobím so všetkými krásami, aké vtedy na ľudí číhali. Vidíme ľudskú bolesť, nádeje, sklamanie, pachtenie.....

Pri čítaní mi to len tak odsýpalo, ako som sa nevedela odtrhnúť, ale určite sa knižka nesmie čítať na prvú, je tam toho veľa medzi riadkami, čo by mohlo nepozornej mysli uniknúť..... Veľmi podnecuje taký ten pocit, že život vie byť mnohofarebný a za tento náš krátky pozemský život zažijeme kadečo. Bežíme na bežiacom páse a okolo nás sa toho denne toľko mihne. Magického, mystického, čarovného..... Celé je to autentické, pútavé, páči sa mi spojenie magickosti  najmä na postave Klásky, ktorú Oľga chcela citeľne a cielene vyňať zo všedného sveta a povýšila ju na akúsi „nevestu hôľ“, maximálne spätú s prírodou, až sexuálne. Bolo cítiť, že túto postavu proste chce, aby sme si zapamätali, že ju má v hrsti a cez ňu aj nás, tých ktorí sa chytia na túto udicu, samozrejme. Tak sa to mne zdalo, vôbec to tak ale nemuselo byť myslené. ;) Ostatné postavy si žijú v celku normálne, žujú a zarábajú si na svoj chlieb, množia sa, zomierajú a prežívajú vo víre dejín, ako sa najlepšie dá. 

Olgine metafory ma vždy dostanú. Klobúk dole aj pred interpretáciou prekladateľa. Toto je druhá moja kniha od nej a znova som mala ten pocit.... zrazu zastavíte v čítaní, zamyslíte sa, blikne obraz a poviete si: do frasa toto je taaaak trefné. A uviazne vám ten obraz v hlave na dlhooo a príde v správnom načasovaní. 

...."Ak sa pozorne zadívate na predmety, najlepšie zatvorenými očami, aby ste sa nedali pomýliť vedľajšími záležitosťami, ak si dovolíte možnosť nedôverovať, môžete aspoň na chvíľku zazrieť ich pravú tvár. Veci sú bytosti ponorené v inej skutočnosti, kde neexistuje čas ani pohyb. Vidno len ich povrch. Zvyšok, ponorený niekde inde, určuje zmysel a význam každej materiálnej veci".....

...."Mlynčeky melú, a preto existujú. Ale nikto nevie, čo znamená mlynček ako taký. Nikto nevie, čo vlastne mlynček znamená naozaj. Možno je mlynček fragment nejakého totálneho fundamentálneho zákona premeny, zákona, bez ktorého by sa tento svet nevedel zaobísť alebo by bol úplne iný.  Možno sú mlynčeky osou skutočnosti, okolo ktorej sa to všetko točí a rozvíja, možno sú pre svet dôležitejšie než ľudia."....

Olga bola za knižku ostro kritizovaná asi preto, že niektoré postavy vybočujú z akejsi "poľskej šablóny" a hyperbolizujú to boľavé, čo chce spoločnosť zakryť (postavenie ženy v domácnosti a v rodine, groteskné prituplé susedské pomery, ľudské sexuálne úchylky, chamtivosť, tragédiu života...). Ono je to úplne v poriadku, život je ťažký, mnohofarebný, omína, škriabe, dusí..... prosíííííím chcime, aby knižky písali ľudia, ktorí majú bohatú fantáziu a vedia život trefne, nebojácne pomenovať. Na to knihy sú. ;)

"Kniha je ako zrkadlo. Ak sa doň díva osol, nebude sa v ňom odrážať apoštol." G. Ch. Lichtenberg