Nasadiť vlastnú kožu - Nassim Nicholas Taleb

Nasadiť vlastnú kožu je posledná kniha Nassima Taleba, ktorá nadväzuje na Čiernu labuť a Antifragilitu. Čierna labuť mi zmenila život, respektíve, ak chcete aby vám niečo zmenilo život, je fajn, pokiaľ za tu zmenu nasadíte svoju kožu, že? Presne o tom je táto kniha. Poukazuje na princípy nasadzovania vlastnej kože namiesto teoretizovania, večnej diskusie a prenášania zodpovednosti na niekoho iného. Z pohľadu autora nasadzovať vlastnú kožu znamená predovšetkým spravodlivosť, česť a obete, ktoré sú pre človeka životne dôležité.

Kniha je plná príkladov z histórie, kde išlo v prvom rade o nasadzovanie vlastnej kože, nie kože niekoho iného. Najviac mi utkvel príbeh holandského obrazu s názvom Kambýsov súd, na ktorom je vyobrazený úplatný perzký sudca Sisamnés, ktorý je za svoje zlé rozhodnutia zaživa stiahnutý z kože. Na obraze je tiež vidieť ako otcovu funkciu preberá Sisamnov syn, ktorý usadá na kreslo z otcovej kože. Typické profesie, ktoré nenasadzujú svoju kožu sú byrokrati, politici, konzultanti, firemní manažéri, vedci zneužívajúci systém, centrálne vlády, novinári alebo bankári. Autor si berie na mušku nie len politikov, ale aj bohatých ľudí, ktorí vystavujú riziku iných ľudí.

Mňa ešte okrem iného zaujala teória o netolerantnej menšine, ktorá ovláda väčšinu. Podľa Taleba je to prapôvodná asymetria. Stačí, aby neprispôsobivá menšina dostatočne nasadzovala vlastnú kožu, dosiahla spoločenskú úroveň 4 % populácie a celá populácia sa musí podriadiť ich preferenciám. Naivný pozorovateľ zistí, že jeho voľby a preferencie sú voľbami a preferenciami väčšiny. Je to absurdné preto, lebo naša vedecká intuícia k tomu nie je stavaná. Stačí malý počet cnostných netolerantných ľudí a ich nasadzovanie vlastnej kože v podobe odvahy.

V knihe toho nájdete oveľa viac. Zaujímavé sú aj iné časti knihy ako napríklad: Prečo univerzalismus ničí ľudí, ktorým má pomáhať? Prečo je dnes viac otrokov ako v dobách starovekého Ríma? Prečo by chirurgovia nemali vyzerať ako chirurgovia? Ako je možné, že lacná signalizácia, kde človek nemá čo stratiť, je neúspešná? Prečo uctievame Hannibala? Prípadne prečo racionalita znamená iba prežitie?

Ukážka z knihy:
"Kdos želvy chytil, sněz si je, zní jedno prastaré rčení. (Ipsi testudines edite, qui cepistis.) Tato moudrost má následující původ. Traduje se, že parta rybářů nachytala větší množství želv. Když je uvařili, při společném jídle zjistili, že jsou tito mořští tvorové mnohem méně poživatelní, než se domnívali, takže k jejich konzumaci bylo svolných jen pár z nich. Kolem však náhodou zrovna procházel Merkur, jenž byl nejvšestrannějším, jakýmsi multitaskingovým bohem, měl totiž pod patronací obchod, hojnost, posly, podsvětí, ale i zloděje a loupežníky a nepříliš překvapivě i štěstí. Rybáři ho pozvali mezi sebe a pohostili ho oněmi želvami. Když se dovtípil, že smyslem pozvání bylo jen ulevit jim od nechtěné potravy, všechny je donutil želvy dojíst, a zavedl tak zásadu, že čím krmíte ostatní, to musíte jíst i vy."

Majte sa pekne a odteraz majte na pamäti: nič bez nasadzovania vlastnej kože. Recenzia/odporúčanie od Martina Hattasa. Ďakujeme opäť ;-)