John Steinbeck - Potulky s Charleym

Vždy mám v mojej naškrečkovanej kope na čítanie, knižky na krízové situácie, o ktorých viem, že pri nich bude akákoľvek kríza príjemnejšia. ;) Jednou z nich boli Potulky s Charleym od Johna Steinbecka napísaná v roku 1962. Už samotný autor je pre mňa záruka kvality, ale o tom už asi viete, už som to vravela veľakrát. ;)

Táááákže prišiel na rad presne vo chvíli, keď som ho potrebovala, Vydanie knižky, ktoré mám ja je  ešte aj také echt tulácke a s úžasným českým prekladom (Československý spisovateľ 1965, Edícia Spirála), že to úplne ešte navýšilo môj zážitok, milujem, keď sa to takto pekne stretne. 

Knižka, ako sa zo samotného názvu vieme dovtípiť je cestopis. Joj ale nie hocijaký, je to podľa môjho názoru nie veľmi nadšeného cestopisára najlepší cestopis, aký kedy budem čítať. :D :D Je písaný presne pohľadom, aký ja mám na cestovaní rada, takým sviežim, nie zbytočne faktografickým spôsobom.... Ale po poriadku, aby ste v tom nemali chaos. 

61 ročný John Steinbeck sa rozhodne precestovať Ameriku, pretože vraví, že síce o nej celý život píše, ale prt z nej videl. Ako to býva pri takýchto plánoch, je z každej strany častovaný otázkami: Prečo ti to napadlo takto v starobe? Vieš si predstaviť, čo to obnáša? S kým tam pojdeš? Ako tam pôjdeš? Načo je to dobré? Proste "cenné" chrobáky do hlavy od najbližších. Našťastie má v hlave jasno a plán vypracovaný. 

John si zaobstará karavan, ktorý nazve Rosinanta (ha....týmto ma úplne dostal, viete odkiaľ je to meno? ;)) naplní ho knihami, jedlom, alkoholom, riadom, oblečením....a nájde si spoločníka, síce starčeka ale dokonca francúzkeho gentlemana psíka Charleyho. A napokon zaháji svoju výpravu. Je veľmi milé ako Steinbeck rozoberá, ako sa cíti človek pred odchodom na dovolenku. :D :D :D Presne toto niekedy mávam aj ja. Aj strašne chcete ísť, ale podvedome prehodnocujete, ako vám je vlastne dobre vo svojom pelechu, či naozaj nie je nejaká príčina, čo vám zabráni ísť. Keď si toto uvedomujete, že máte sklony k takýmto myšlienkam, treba odísť a často!!!! :D :D 

Takže idú cestami - necestami, stretajú zaujímavých ľudí, navštívia nie až také očarujúce miesta, niekedy John sám nevie, načo do určitých kútov ide, do iných túži ísť a užije si to.... Zoznamujeme sa s krutou mentalitou rasizmu v Amerike rezonujúcou ešte aj v týchto rokoch bežne naprieč krajinou, kultúrou stravovania popri cestách, mentalitou, divokosťou svojich krajanov..... ale ponára sa aj do autentických pocitov cestovateľa, respektíve dvoch dedkov cestovateľov. :D Čo sa mi ešte veľmi páčilo bolo, že počas cesty sa pár krát cestovateľ nahodí do gala a s manželkou si dajú rande, takže aj ona je akosi účastná tejto výpravy. 

......."Cesta je jako člověk; žádné dvě nejsou stejné. A všechny plány, záštity, chytristiky a nátlak sú bezvýsledné. Po letech zápasu poznáme, že se nepouštíme na cestu; cesta se pouští do nás."....

......."Kořeny spočívaly ve vlastníctví půdy, v hmotném a nemovitém majetku. Z tohoto hlediska jsme neklidné plemeno s velmi krátkou historií kořenů a ty ješte nejsou příliš široce zachyceny. Sned jsme přecenili kořeny jako psychickou potřebu. Možná že čím větší je nutkání, tím hlubší a starobylejší je potřeba, vůle, touha být někde jinde. Charley nevědel co odpovědet na můj předpoklad."......

Koniec je úplne úžasný, nerada by som ho prezradila do kelu...hmmm....tak iba takto....."Má cesta začala dávno předtím, než jsem vyjel, a skončila dříve, než jsem se vrátil.".... Tu sa vidíte? Ja opäť dvíham ruku, úplne. ;)

Tááákže u mňa skvelý, svieži, milý, nezabudnuteľný zážitok.

PS: Kto ste na nové načančané knižky, minulý rok túto krásku vydali Absynťáci. Kto máte radi knižky ako my, krásavice s pridanou hodnotou, tak kukajte náš web určite sa Potulky objavia. ;)

Majte sa krásne a túlajte sa príbehmi. ;)