John Steinbeck - Ovocie hnevu

Ovocie hnevu (Hrozno hnevu v nových prekladoch, The Grapes of Wrath originál) je najrozsiahlejšie Steinbeckovo dielo, dopísal ho v roku 1939 a je ocenené Pulitzerovou cenou.

Jedná sa o fascinujúci príbeh rodiny Joadovcov (Tom, Al, Otec, Dedko, Babka, Matka, Ruža, Ruth, Winfield, Jan, Connie), ktorá žije v období  30. rokoch 20. storočia v Amerike, kde zúri hospodárska kríza, brúsia si zuby vznikajúce a silnejúce banky, vplyv štátu sa uberá do sfér, kde je to až neúnosné...... Rodina je hnaná násilným zaberaním pôdy rôznymi spolkami. Nie však iba táto jedna, sú to tisíce ľudí, ktorí sa musia pohnúť, opustiť svoje rodisko, svoj kraj, pôdu, dedovizeň....Dostanú sa im do rúk plagáty s vidinou krásnej budúcnosti v Kalifornii, na ktorých hľadajú pracovnú silu. Tešia sa, ako si svojou svedomitou prácou zarobia na nový život, nový domov. Sú teda nútení, vziať celý svoj svet na jednu dodávku a odísť. Nevedia sa dočkať krajiny, ktorá oplýva ovocím, zeleňou, hojnosťou. Ako sú bližšie k cieľu, vyhliadky sú menej vzrušujúce ba až beznádejné. Zisťujú, aké masy ľudí sú v pohybe a že vlastne pre toľkých ľudí slušné živobytie nepripadá v úvahu. Vidia ľudí na pokraji smrti, hladných, beznádejných. Zisťujú, že Kalifornčania ich majú za akúsi guľu na nohe, ktorá je len na oštaru. Že takisto aj v tomto kraji vládnu kruté pravidlá z hora.

V takejto naoko bezútešnej situácii však prekvitá sila ľudskosti, spolupatričnosti, sily človeka, ktorého možno poraziť, nie však zničiť. Je to krásny príklad toho, že ak sa podelíš s posledným dnes, zajtra sa s tebou s posledným podelí sused, pozajtra ďalší.....

Steinbeckove postavy sú opäť úžasné osobnosti, každá jedna si nesie svoj uzlíček v ktorom je zabalené všeličo z ich doterajšieho života..... niektoré sú porazené a niektoré sa zničiť nedajú. Najsilnejšiou postavou bola pre mňa mama, ktorá dokázala riešiť všetko, keď už chlapov život zrazil na kolená a nevedeli, čo si počať, ona bdela, silná duchom, žensky silná aj cez slzy a bolesť jej tela a bola vždy v tú chvíľu triezvou hnacou silou, vďaka ktorej prežili ďalší deň. Napriek tomu, že u Steinbecka nikdy nenájdete opis postáv v zmysle malý, veľký, ryšavý...bla blaaa..... bliknú v hlave okamžite a ešte silnejšie. 

Vedela by som sa rozpisovať hodiny...... Milujem Steinbecka, milujem silné knihy, milujem čítanie, milujem to šimráááníííí, keď sa začítavate do príbehu, spoznávate sa, šuštíte stránkami a milujem aj ten pocit keď sa lúčite s dobrou knihou, keď už je príbeh rozpovedaný, ale často nie ukončený a tak si spolu žijete ešte nejaký čas.... :D :D 

Majte krásne konečne teplé dni.