Guy Endore: Voltaire! Voltaire!

Čakala som tak troch nudný životopis asi najvýznamnejšieho filozofa. Ale chcela som o ňom vedieť viac, ako sme sa učili v škole, tak som siahla po tejto knihe. Potešili ma dve veci. Prvá, že kniha nie je iba o Voltairovi, ale aj o Rousseauovi. Obidvom sa venuje v rovnakej miere. Inak sa to ani nedá. Ich životy sa prelínali. Navzájom sa ovplyvňovali. Napriek tomu, že počas života sa nikdy nestretli. Paradoxne, po smrti ležia vedľa seba. Kto vie, o čom sa rozprávajú? Druhá prekvapujúca vec, že kniha vôbec nebola nudná. 

Voltaire a Rousseau. Veční rivali. Aristokrat a demokrat. Boháč a bedár. Učiteľ a žiak. Jeden miloval spoločnosť a mestský život. Druhý prírodu a samotu. Voltaire mal šesť pracovných stolov. Na každom z nich rozpracované iné dielo. Rousseau nedokázal písať za stolom. Potreboval prírodu, slobodu, samotu. Jeden mnohé svoje diela nepodpisoval. Dokonca sa k nim ani nepriznával. Bál sa, že stratí nielen majetok (vlastnil 4 panstvá, bol taký dnešný oligarcha), ale aj život. Bál sa smrti. Druhý s hrdosťou podpísal každé svoje dielo. Nemal čo stratiť. Nemal žiadny majetok. Smrti sa nebál („Čo na tom, že moje telo musí zomrieť, že ho zožerú červíky a pohnojí zem? Veď obeh živín je nevyhnutný.“ str.219).

Rousseau obdivoval Voltaira. Až chorobne túžil po jeho uznaní. Voltaire to vedel. Práve preto sa mu posmieval. Urážal ho a ponižoval. Časom sa obdiv zmenil na nenávisť. A časom sa nenávisť znova zmenila na obdiv. A tak stále dokola. Ich životy boli búrlivé, komplikované. Plné intríg a paradoxov. Vzájomného obdivu, ale aj nenávisti a žiarlivosti. Obidvaja celý život trepli ťažkými chorobami. Napriek tomu sa Voltaire dožil vysokého veku. Viac ako 83 rokov. A Rousseau zomrel len pár týždňov po ňom. Po svojom učiteľovi a veľkom rivalovi. Po človeku, ktorého v závere života nazýval svojim inkvizítorom.

Takýto príbeh nevymyslí ani autor telenoviel. Okrem toho scény ako z akčného filmu – úteky pred kráľmi, predstaviteľmi cirkví, fanatikmi a odporcami. To všetko v jednej knihe. V životopise dvoch filozofov. Knihe plnej historiek, citátov z kníh, listov, pamfletov. 

Piron: Náš Voltaire strávil v Bruseli iba štyri dni a už si stihol šesť ráz vypláchnuť tlsté črevo a zapliesť sa do jedného procesu.
Diderot: Voltaire znesie všetko, len nie piedestál – na ktorom stojí niekto iný.
Voltaire: Zomieram v úcte k bohu, v láske k priateľom, bez nenávisti k nepriateľom a v odpore k poverám.

V každom z nás súperí rozum a srdce. Náš súkromný Voltaire a Rousseau. Ktorý z nich vyhráva?

Recenzia/odporúčanie od Silvie Smatanovej. Ďakujeme!!

Ak sa vám recenzia páči, tak ďalšie Silviine texty nájdete na smeblogu.