Chaim Potok - Volám sa Ašer Lev

Dnes by som sa v našom odporúčaní knižiek, ktoré nás nejakým spôsobom oslnili, chcela venovať knižke Volám sa Ašer Lev od amerického spisovateľa Chaima Potoka. Autor bol židovský rabín a súčasne spisovateľ, čo napovedá, že príbeh je čerpaný isto z toho odžitého. 

Hlavným účinkujúcim je chlapec, na začiatku šesť ročný, s pribúdajúcimi stranami knihy dospievajúci Ašer, pochádzajúci z ortodoxnej židovskej rodiny. Objavuje v sebe úžasnú schopnosť maľovať, kresliť, vidieť svet ako ho vidia tí najväčší výtvarní umelci. Prostredie, v ktorom sa pohybuje od útleho detstva, je také zvláštne... temné. Ako dieťa nemá priestor na detský svet. Je rodičmi stále odstrkovaný s tým, že teraz nie a nech stále nekreslí. Neviem si predstaviť, čo by mal v takomto svete robiť, keď nič iné ho neučia, neukážu.... Otec je dôležitý funkcionár v ich "cirkvi", je akýsi misionár, ktorý sa snaží priniesť učenie všade kam sa dá. Často cestuje po svete. Matka usilovne študuje, aby zavŕšila dielo jej brata, ktorý náhle tragicky zomrel. Pre otca je nemysliteľné, že by sa jeho syn zaoberal niečím iným ako štúdiom spirituality a takzvaného "normálneho slušného života". 

Matka začne chápať, čo znamená pre Ašera maľovanie, postupne ho začne podporovať poza otcov chrbát a pomáhať mu. Je to však pre ňu bolestivé, pretože sa postupne dostáva medzi dva mlynské kamene. Preukazuje Ašerovi túto láskavosť s tým, že verí, že stvorí krásny lepší svet. Ašer toto odmieta a nevie to, pretože čo on vidí a cíti je iba svet skutočný. Celá ponurá atmosféra ich života je značná aj z Ašerových replík v knihe, kde odpovedá iba áno, nie, neviem.....

Nakoniec vedúci cirkevnej obce požehná Ašerovmu dielu a urobí z toho "košér remeslo". Zdá sa, že to bude fungovať aj napriek tomu, že otec bude ofučaný a mama bude trpieť, je to však veľmi tenký ľad. Ak chce byť Ašer autentický, musí maľovať všetko, čo ho ťaží, čo mu chýba, čo cíti. Tak sa aj stane, keď nakreslí majstrovský portrét svojej rodiny v pravom svetle. Štylizuje ich do obrazu, ktorý je neprijateľný pre Židov. Na jednej strane získava úžasný úspech, meno, slávu. Na strane druhej stráca všetkých blízkych, rodinu, cirkevnú obec, priateľov.....

Malá ovoniavka:

......Myslel som na matku a pomaly som začal tušiť, čo asi prežívala. Stála medzi dvoma odlišnými spôsobmi, ako dať svetu zmysel, ale zmietali ňou aj vlastné spomienky a strach, preto sa priklonila raz ku mne, raz ku otcovi, udržiavala oba svety pri živote, a napriek drobnej postave a vnútorným mukám bola oporou otcovi aj mne. Maľuj pekné obrázky, Ašer, hovorievala. Urob svet krajším.......

......Raz som zastal pred kopou snehu a jedným ťahom som prstom nakreslil obrys svojej tváre. Ašer Lev v snehu na studenej brooklynskej ulici. Ašer Lev, chasid. Ašer Lev, maliar. Pozrel som sa sa na svoju pravú ruku, ktorou som maľoval. Skrývala sa v nej veľká moc. Schopnosť tvoriť a ničiť. Schopnosť prinášať radosť aj bolesť......Umenie je démonické aj božské. Aj ja, Ašer Lev, syn Rivky a Arjeho, som dieťaťom Pána sveta aj Druhej strany...........

Toto je príbeh Ašera. Je v ňom až priveľmi nášho, čo hnije aj v našich rodinách. Krásny, trpký príbeh, avšak plný nádeje. Príbeh nejednej mladej duše.

Majte krásny deň, aj keď takýto sychravý, pretože to značí, že budete mať viac času na čítanie. Nech žijú príbehy!