Asne Seierstad - Kníhkupec z Kábulu

Sonju o niekoľko mesiacov čaká pôrod. Prosí Alaha, aby porodila syna. Požiadala ma, aby sm sa za ňu pomodlila: "Predstav si, že by sa mi narodilo ďalšie dievča!" Ďalšia malá katastrofa v rodine Chánovcov.....

Vyňúrala som ďalšiu skvelú Absyntovku. 

Asne Seierstad je nórska reportérka, ktorá prichádza do Afganistanu dva týždne po páde WTC. Je odhodlaná vžiť sa do života ľudí z týchto končín. Vyberie si rodinu miestneho podnikateľa - kníhkupca. Štyri mesiace žije s nimi v ich domácnosti a nasáva atmosféru, ktorú nám veľmi srdečne posúva v knižke Kníhkupec z Kábulu. 

Sultán Chán je podnikateľ telom a dušou, je to ziskuchtivý, bohatý muž, pred ktorým má jeho rodina silný rešpekt. Vlastní kníhkupectvo a nejaké také šmelinárske stánky. Napriek tomu, že hovorí o sebe, aký je liberál, jeho život v rodine je úplne bežný ako aj u susedov. Jeho deti prežívajú tragický život a myslím si, že jeho knižky právom z duše neznášajú. Viackrát som sa pristihla, že by som ho riadne prefackala. :D 

Celkom rada by som si pozrela takýto Kábulský knižný stánok. Sultán opisuje svoju vášeň ku knihám, ale nespomína, že by ich niekedy aj čítal. :D 

No ale čím bol tento príbeh úžasný, bol silný opis pomerov ženského Kábulského sveta. Burky, predaj dcér pred vydajom, nútené vydaje, život bez vzdelania, bez práce a teda aj pláce, podriaďovanie sa mužom akýmkoľvek aj bratom, panika z toho, že vaše dieťa bude žena, mnohoženstvo, celková nemožnosť realizovať sa inak ako plodením synov.......Trpkú chuť som veru mala a slzy na kraji.  Asne vypichla úžasné životné okamihy. Neviem si veľmi predstaviť, ako sa tvárila, keď ich sledovala v priamom prenose. 

Najsympatickejšou postavou pre mňa bola Leila, Sultánová sestra, ktorá robí Sultánovi a ďalším nespočetným členom domácnosti slúžku. Držala som jej palce, fandila som jej, aby sa jej život ubral smerom, ktorý sa jej ponúka a bude jej dobre.....

....."Cítiš to, čo ja?" napísal v jednom liste. Leila vlastne nič necíti, iba má šialený strach, akoby zrazu žila v inej realite. Prvýkrát v živote sa jej niekto niečo pýta a vyžaduje odpoveď. Chce vedieť, čo cíti, čo si myslí. Ale ona si nič nemyslí, lebo nie je zvyknutá mať na niečo názor. A presviedča sa, že nič necíti, lebo vie, že nesmie nič cítiť. Naučila sa, že človek sa za pocity musí hanbiť.....

Čo dodať na záver asi stačí iba, že ak ste ešte túto knižku nečítali, smelo do toho. ;)

PS: Pokukajte kamošom, čo majú v knižnici, ja mám vždy oči na stopkách. :D